Už v 30. rokoch 19. storočia začali prví odvážlivci z radov dizajnérov experimentovať s lepením vrstiev dyhy. Medzi nimi aj Michael Thonet, ktorý nakoniec túto techniku využil pri práci s masívom. Plnej pozornosti sa tak preglejke dostalo až o storočie neskôr. Jej využitie výrazne akcelerovali vojnové roky, kedy sa pevná, ľahká, a navyše nie príliš finančne nákladná forma dreva osvedčila v najrôznejších oblastiach výroby, od lietadiel po zdravotnícke vybavenie.
zdroj: vitra.com
Práve preglejkové dlahy a nosidlá nás privádzajú k spomínanému dizajnérskemu páru, Ray a Charlesovi Eamesovým, ktorí svoju prax s ohýbanou preglejkou dokázali uplatniť ako v zákazke pre americké námorníctvo, tak vo svojich návrhoch drobných dekoratívnych predmetov i sedadiel. Boli vôbec prvými, komu sa podarilo materiál tvarovať nielen po dĺžke alebo šírke, ale trojrozmerne. Tým vytvorili krivky poskytujúce pohodlné sedenie aj bez čalúnenia. Už pri prvom stretnutí s verejnosťou v roku 1946 tak bolo isté, že sú stoličky z radu Plywood Group cenným prínosom do sveta dizajnu. Svedčí o tom aj fakt, že boli predstavené v newyorskom Museum of Modern Art.
zdroj: vitra.com
zdroj: eamesoffice.com
Výroba z preglejky sa medzitým presadila aj na európskom kontinente. Neprekvapí, že jedným z prvých, kto vsadil na jej skvelé vlastnosti bol Alvar Aalto. Objavovaním nových výrobných procesov, ktoré posúvajú možnosti práce s drevom, bol fínsky architekt a dizajnér fascinovaný. Tvarovanú preglejku umiestnil do rámu z ohýbanej masívnej lamely, a tak dosiahol svoj zámer vytvoriť jednoduché, ľahko umývateľné kreslo. Ako súčasť vybavenia centra na liečbu tuberkulózy vo fínskom mestečku Paimio, muselo kreslo, dnes známe pod rovnakým menom, poskytovať aj dostatočné pohodlie budúcim pacientom.
Uplatnenie našla preglejka aj v návrhoch ďalšie rady dizajnérov. Za zmienku stoja zvučné mená ako Marcel Breuer, Eero Saarinen, Verner Panton alebo aj Arne Jacobsen. Zatiaľ čo Jacobsen v dizajne stoličiek Series 7 a Ant doplnil drevený sedák kovovou podnožou, Panton zvolil cestu ešte o krok odvážnejšiu. Jeho S-Chair tvoril jeden kus preglejky ohýbanej do tvaru konzolovej stoličky. Hoci sa dnes už nevyrába, podobu je možné vidieť v krivkách známej stoličky Panton.
Hoci bola považovaná za priemyselný materiál vhodný najmä na sériovú výrobu, v priebehu 20. storočia sa preglejka v podobe dizajnových kúskov dostala do domácností vďaka jej ľahkému spracovaniu a pevnosti. Renomovaní dizajnéri z nej navyše dokázali vytvoriť také ikony, ktoré patria k tým najznámejším.
